LOVE 
STORY
Poznajú sa tak dávno, že keď sa stretli prvýkrát, tak Hoegaarden kupovali za slovenské koruny, a najlepšie mobily (kdeže smartfóny) fotili takéto mizerné fotky. On pri prvom stretnutí spadol pred jej očami komplet oblečený do Dunaja, no evidentne ju to neodradilo. Najskôr ona opravovala jeho chyby a keď napíšeme, že to robí dodnes, nebudeme klamať. Neskôr on hľadal šikovnú a peknú (hostesku), a tak spolu strávili celý víkend v stánku na bratislavskom maratóne. Potom prišlo prvé kino, romantické divadlo, kvety, hľadanie kešiek, dvojzmysly, hodiny chatovania, veď to poznáte. Ale poďme pekne po poriadku.
PRVÉ STRETNUTIE
Kedysi dávno vychádzal NAVIBOX, skvelý časopis o GPS navigáciách. On v Bratislave písal články, ona ich v Mojmírovciach opravovala. Stretli sa celkom nečakane, teda aspoň on to vôbec nečakal. Spolu s Romanom & Silviou sa vtedy hodiny vozili po Bratislave s piatimi naraz zapnutými navigáciami na prednom okne. Úplná psychiatria. Keď on chcel v Dunaji otestovať odolnosť jedného GARMIN-a, tak sa šmykol a spadol rovno do klzkej smradľavej zelenej brečky usadenej na betónovom brehu. Epic fail, povedal by dnes, vtedy sa tomu hovorilo hanba na sto rokov. Keby v tej chvíli tušil, že fotku z toho trápneho októbrového poobedia bude raz dávať na ich svadobný web...
Kto verí na osud a iné duchovno, ten určite
ocení, že on vtedy večer do NAVIBOX-u napísal toto:
Vždy som takú chcel. Takú, s ktorou sa dá ísť na
hory alebo na bicykel, takú, ktorá bez problémov
zvládne víkend na vode a nevyzerá hlúpo ani v aute.
Sníval som o takej, ktorá nie je žiadna citlivka,
nerozhádže ju, keď zmokne, ani to, keď sa trošku
udrie. A dnes som ju konečne našiel!
True story,
tu je dôkaz.
PRVÁ CHATA
Pod zámienkou spoločnej chatovačky v Zázrivej spolu s partiou sa tak on a ona dostali na pár dní prvýkrát pod jednu strechu. Varili spolu, chodili na dlhé prechádzky, on sa snažil získať si jej prsia psa, dokonca si s ňou zahral Activity a Klobúčik hop, čo by za iných okolností ani náhodou
neurobil. Ona sa zaliečala, usmievala... dostala ho. A čo urobila potom?! Odletela na tri a pol mesiaca do Ameriky!
STALO SA 1. SEPTEMBRA
Nevydržal to a priletel za ňou. Za dva týždne spoznali trochu málo z Ameriky a dosť veľa jeden z druhého. Celé dni strávené v malej dodávke bez možnosti úniku preveria začínajúci vzťah lepšie, ako pol rok randenia v kaviarňach. Tisíce míľ na sedadlách, ktoré sa nedajú sklopiť, pekelné teplo vo Vegas a vzápätí o 30 stupňov menej na moste Golden Gate, lacné hotely vo štvrtiach, kam turisti s aspoň nejakým pudom sebazáchovy nevkročia a k tomu more úžasných zážitkov.
Od vtedy prešlo 1917 dní, je prvý september a oni sa túlajú po Krakowe. Pred dažďom sa skrývajú v Kościółe św. Michała na Skałce a sedia priamo pod pektorálnym krížom Jána Pavla II. (to je tá reťázka, ktorú nosil Karol Wojtyla). V kostole, ktorý je zväčša plný turistov, sú v jednej chvíli akoby zázrakom celkom sami, keď on tu zrazu vyťahuje z tašky... kinder vajce. "Je normálny, nemôže vydržať, kým vyjdeme von?" On bez štipky pokory, aká sa v takýchto stavbách očakáva, vyberá z čokoládového vajca tú žltú krabičku s hračkou a bez slova jej ju podáva. Viac nechápavo, ako nahnevane, ju ona otvára a do dlane jej vypadne prsteň s modrým kamienkom. V kostole sú ešte stále sami. "Čo už dnes dávajú pre tie deti do kinder vajec?!" je to prvé, čo jej pri pohľade na prsteň napadne. Periférne však zbadá, ako si on kľaká a pravdepodobne nie preto, aby si zaviazal šnúrky... a ďalej už veľmi nevníma. Jeho, svet, slová. Hovorí ÁNO, ale spamätá sa, až keď vyjde z kostola s o dve čísla väčším snubným prsteňom na prste. On sa pýta, či by mohol zjesť tú čokoládu z kinderka... ÁNO!
